Keby ste ma chceli prirovnať k nejakej inej osobe, asi by ste ma prirovnali k Anne zo Zeleného domu- vždy zasnívaná a romantická..V triede som bola väčšinou sama, baby sa so mnou veľmi nekamarátili pre moju ustráchanosť (v podstate som veľmi ukecaná, ale nemala som v triede žiadnu autoritu a nikto si ma nevšímal, tak som bola ticho..)a chalani ma nechceli- vtedy som mala okolo 70 kg (a kopu mindrákov z nich), tak sa im v podstate ani nečudujem..No jedného dňa som toho mala dosť a povedal som si rázne :STOP! Postupne som schudla na 55 kg a zvýšila sa mi aj sebadôvera, začali sa so mnou kamarátiť, proste všetko bolo ako z rozprávky, len chalani ešte stále neprejavovali záujem o mňa , kým moja kamoška mala chalanov okolo seba vždy habadej...A jedného dňa , ako sme sedeli v škole, tak mi vravela, že si akurát píše s nejakým chalanom z nášho mesta, že je veľmi múdry a namyslený a že a s ním ide stretnúť. No akurát som bola aj vonku, tak som si povedala, že sa tam nenápadne pozriem, že sa nanajvýš aspoň zasmejem, bo tí psychoši z netu, s ktorými si väčšinou písala boli väčšinou všetci dosť..ehm...proste psychoši..No, keď som tam došla, tak som sa zasmiala, aj keď nemôžem povedať, že by bol ten chalan škaredý, ale rozhodne nie môj typ..Keďže som videla, že ho zjavne otravuje, že som tam- čo sa mu ani nečudujem- tak som išla domov a už som na neho aj zabudla...
Dni plynuli a plynuli, až kým mi jedného dňa neprišla od neho správa na chate, že či sa na neho pamätám..Samozrejme, mne zaplo až po takých 20 minútach..A v podstate sme si začali písať. Vždy len zopár slov a tým to haslo. V podstate, treba uznať, že sa mi s ním písalo veľmi dobre, až na to, že som niekde v kútiku duše vedela, že si so mnou píše len preto, lebo chce moju kamošku zbaliť a nevie ako, tak chce odo mňa radu, alebo také čosi..Potom sme sa jedného dňa spolu s kamoškou dohodli, že sa na neho obe vykašleme a že mu už nebudeme odpovedať na správy a že ani sa sním už nebude stretávať (ja som sa sním nestretla ni raz, kým ona asi 10-krát)..Tak to aj bolo-asi deň. Potom to kamoška porušila, čím ma maximálne vytočila. a takže pri najbližšej príležitosti, keď mi napísal a zhodou náhod sa chcel stretnúť, tak som hneď súhlasila. Dohodli sme sa, že sa pôjdeme bicyklovať, keďže obaja celkom radi bicyklujeme. Zo začiatku bolo medzi nami obrovské ticho, postupne sme ho však začali prekonávať a sme sa celkom dobre porozprávali. Potom sa zas dlho stretával len s mojou kamoškou, prerozprávali spolu hodiny a ja som sa cítila mierne odstrčená..8{ Potom sem ešte párkrát vyrazili všetci 3 na bicykloch..No jedného dňa si kamoška zlomila nohu, tak sme zas chodievali len my 2...Po čase sem si začali celkom dobre rozumieť, myslím, že hlavne preto, že sme obaja vtipkári a a neurazil sa ani po tom, čo som si z neho uťahovala asi 2 hodiny v kuse....Brala som ho ako svojho celkom dobrého kamoša a nikdy by ma nenapadlo chcieť niečo viac..
Po istom čase, to sa už pomaličky chýlilo ku koncu prázdnin a začalo sa ochladzovať, sme odložili bicykle, že sa budeme radšej prechádzať. Po čase nás omrzelo aj to, tak sme si vymysleli, že budeme čítať. Výber knihy som nechala naňho a skoro ma šľak trafil, keď som si prečítala názov- "Láska je chyba v programe"..8}Tak sem si zašli do parku, sadli sme si na lavičku a čítala som jednu kapitolu nahlas ja, druhú on. Čítali sem ju skoro týždeň, (keďže sme sa stále popri čitaní aj rozprávali).. a práve počas toho týždňa som si uvedomila, že ho mám veľmi rada...Len som nevedela, že nakoľko "veľmi"...A na druhej strane som bola presvedčená, že ešte stále chce moju kamošku. Nejak mi to už nedalo, tak som sa ho na to spýtala..Keď bola jeho odpoveď záporná, v skutku ma to potešilo, aj keď som si to ešte veľmi nepripúšťala...
Keď nám zostávalo už len posledných cca 40 strán, tak sa veľmi rozpršalo. Tak sem zaliezli na stanicu, kde sme ju konečne dočítali, aj keď sme boli celí premrznutí. Potom sme dlho len tak sedeli, pozerali sme sa na vlaky a zrazu ma pobozkal...A tak sme začali spolu chodiť..8}
Teraz sme spolu už skoro 2 mesiace a síce je to dosť krátko, ale až teraz si začínam uvedomovať, ako veľmi ho milujem a nechápem, ako som ho mohla tak dlho ignorovať....
A zároveň odkazujem všetkým nešťastným babám, ktoré si myslia, že ich nikto nechce- Aj vás si raz nájde šťastie, len sa pozorne obzerajte, aby ste ho zbadali, keď bude prechádzať popri vás..8}
Love story po mojom
09.10.2007 18:50:17
Komentáre
nice!
BTW: Matkinove knihy nemaju chyby :-)